Kapitoly článku:
Ovládanie je teda prevažne logické, hoci tlačidlá by mohli byť využité rozumnejšie. Hlavne Play nemá inú funkciu, kým potvrdzovacie má dve a to protichodné (potvrdenie a návrat do menu). Každý hudobný prehrávač by si navyše zaslúžil samostatné ovládanie hlasitosti. Chýbajúci zámok tlačidiel je riešený softvérovo – po istom čase prehrávač zareaguje až na druhé stlačenie akéhokoľvek tlačidla a prvé ignoruje.
Väčší problém ovládania je neuveriteľná pomalosť. Prístroj zvykne reagovať s naozaj veľkým oneskorením. Extrémny prípad je spustenie prehrávania. Kým sa načíta a začne hrať prvá skladba, prejde aj desať sekúnd a prvá polsekunda hudby sa ešte k tomu utne. Ďalšie skladby v poradí sa už prehrávajú okamžite, aj keď začiatok sa takisto niekedy odsekáva.
Šírka displeja je využitá iba z väčšej polovice (niekoľko ďalších znakov by sa kľudne zmestilo) a rolovanie dlhých názvov je pomalé. Okrem toho, pri každom prekreslení displeja (pohyb, rolovanie) dôjde k rušivému prebliknutiu. Sledovať grafické zobrazenie frekvenčnej charakteristiky s pomalým prekreslovaním a blikaním nie je vôbec príjemné.
Čo je celkom rýchle, je indexovanie obsahu pamäte do databázy. Aj takmer plných 16 GB zvládne zaindexovať do desiatich sekúnd. Pamäťová karta sa však neindexuje a dá sa k nej dostať iba cez prehľadávanie adresárov. Podobne sa prehrávač chová aj k súborom FLAC a APE, zjavne sa z nich nečítavajú tagy. Bezstratové formáty aj pamäťová karta sú takto akoby iba doplnok, s ktorým sa veľmi neráta. Keď napríklad počas prehrávania hudby z karty vstúpime do menu a potom sa vrátime do položky Hudba, prehrávane sa preruší a poslednú skladbu si musíme znova nájsť nájsť. S hlavnou pamäťou takýto problém nie je a navyše funguje aj položka „Naposledy prehrávané“.
Prehrávač sa tvári veľmi multifunkčne, ale predsalen sa hodí iba na hudbu. Displej s archaickým rozlíšením určite nie je to pravé na fotografie či video, ale svoj informačný účel plní. Aspoň v interiéri, vonku na svetle je prakticky nepoužíieľný. Škoda, že výrobca radšej nepoužil OLED, hoci aj menší displej. Namiesto videa a obrázkov by bola užitočnejšia podpora audiokníh a podcastov. Na druhej strane, podporuje zobrazenie textov piesní.
Lacných 16 GB
Zvuk produkovaný prehrávačom nepatrí k najhorším, ale nedá sa od neho čakať veľa. Najlepšie hrajú súbory .wav, no oproti napr. Sandisk Sansa Clip+ nepočuť toľko jemných detailov. Hlavný rozdiel je v basovom pásme, ktoré je dosť potlačené, takže celkové podanie je suché. To ale môže niekomu aj vyhovovať. Dekódovanie MP3 je slabšie, detaily ďalej miznú a zvuk sa ešte splošťuje.
Bezstratové formáty sú evidentne na hranici, čo procesor a firmvér prehrávača dokáže zvládnuť. V dôsledku toho môže ten istý súbor raz hrať na nerozonanie od WAV, no inokedy dekódovanie vypadáva a zvuk je skreslený. Prvý týždeň používania robilo FLAC prehrávaču najväčší problém – takmer žiadnu nahrávku nedokázal prehrať plynulo a vo zvuku boli ustavičné výpadky. Neskôr najväčšie problémy utíchli, možno sa ustálilo napätie batérie. Procesor má však s náročným dekódovaním zjavné problémy. Ostatne, pri prehrávaní bezstratových súborov sa reakcie spomalia ešte viac.
Prehrávač sa najlepšie hodí na menej náročné hudobné žánre a rozumie si so slúchadlami „spotrebnej“ kvality. S takými Koss Porta Pro predstavujú dobrú dvojku napríklad na disko hudbu. Experimentovať sa dá aj s ekvalizérom – okrem piatich prednastavených volieb sa dá nastaviť i vlastná krivka z piatich pásiem. Avšak ktovie prečo, nastavenie je hore nohami – posúvaním nadol sa pásmo zvýrazňuje. Na výber sú ešte dva režimy „MS PlayFX“ na zvýraznenie 3D efektu alebo basov.
Za zmienku stojí aj výkon, ktorý je doslova extrémny. Z 32 úrovní hlasitosti som použil maximálne ôsmu, s citlivými slúchadlami často iba druhú. Dobrá je aj veľmi nízka úroveň šumu. S výdržou batérie výrobca nepreháňa, cez 20 hodín prehrávania 320 kbps mp3 mu nerobí problém aj s častou manipuláciou. Na druhej strane, nabíjanie trvá celkom neuveriteľných sedem hodín (aj so sieťovou nabíjačkou). Pri pripojení k počítaču s Windows XP sa navyše začne nabíjať až po odobratí disku zo systému.
Lacný a elegantný Emgeton sa dá odporúčať tomu, kto hľadá prehrávač s veľkou kapacitou na nenáročné prehrávanie hudby a hlavne za málo peňazí. Tetris takisto nie je na škodu. Treba sa hlavne zmieriť s naozaj korytňačím ovládaním. Náročnejším poslucháčom s obmedzenými financiami bude viac vyhovovať napríklad Sandisk ClipZip s pamäťovou kartou. Tam je však nutné rátať s oveľa kratšou výdržou.
Poznámka redakce: V stredu 6. 3. vyšiel na M1 nový firmware, ktorý má opravovať viacero chýb. Testovaný prehrávač bol vybavený poslednou staršou verziou.
Klady:
- Elegantný dizajn
- Kapacita 16 GB
- Nízka cena
Zápory:
- Mimoriadne pomalé ovládanie
- Displej nečitateľný na slnku
- Chýba zámok tlačidiel
- Chýba podpora audiokníh a podcastov
- Slabá podpora pamäťovej karty
- Problematický firmvér (odsekávanie začiatkov skladieb)
- Dlhé nabíjanie
| AVmania hodnotí |
|---|
| konstrukce | | 8 |
| zvuk | | 5 |
| funkce | | 7 |
| ovládání | | 3 |
Prehrávač na test zapožičal
Emgeton M1 Cult
Cena orientační 1 499 Kč
- Displej: TFT LCD, 1,8“, 128 x 160 bodů, 65 tisíc barev
- Paměť integrovaná: 16 GB
- Slot pro paměťovou kartu: microSDHC (max. 32 GB)
- Rozhraní: USB 2.0
- Formáty přehrávání zvuku: APE, Normal/Fast, FLAC, Q0-Q8, MP3, 8-320 Kbps, ABR/CBR/VBR, WAV, PCM, WMA, 64-384 Kbps
- Formát záznamu zvuku: WAV, MS-ADPCM
- Přehrávání videa: AVI (po SW převodu)
- Prohlížeč obrázků: JPG/BMP
- Prohlížeč textů: TXT (ANSI, Unicode)
- Frekvenční rozsah: 20 ~ 20 000 Hz
- Odstup signál/šum: 93 dB
- Zkreslení: 0,06%
- Výstupní výkon na sluchátka: 2x 11 mW
- Tuner: FM, 87,5 ~ 108 MHz
- Napájení: Integrovaný Li-Pol akumulátor, doba přehrávání hudby: až 23 hodin, videa: až 6 hodin
- Ostatní: uživatelské nastavení 8 typů ekvalizérů, podpora zobrazení textů LRC, možnost aktualizace firmware
- Rozměry: 90 x 41 x 8 mm
- Hmotnost: 47 g (vč. akumulátoru)
- Dodávané příslušenství: Profesionální stereo sluchátka Emgeton (barva sluchátek se může lišit), USB kabel, návod v paměti přístroje