Cast tychto filmov osobne velmi nemusim, ale v principe ano - prave toto su filmy, ktore dokazu divaka prikovat k obrazovke/platnu, prinutit nedychat, sledovat a potom este tyzdne si niektore sceny v hlave premietat. A pritom dokazu aj vyrozpravat nejaky pribeh.
Hlavny rozdiel oproti tym bizarnostiam z 20. rokov je to, ze tieto filmy naozaj vyuzivaju svoj format - teda FILM. Kedysi film iba v podstate imitoval divadlo. Az ked zacali herci naozaj hrat realisticke postavy, zacali vznikat zaujimave filmy. Predtym to bolo obvykle iba sfilmovane divadlo.